Kvalita reportovania v oblasti spoločenskej zodpovednosti podniku
Lukáš Vartiak
V silnom konkurenčnom boji je hlavnou úlohou podnikov nájsť spôsob, akým osloviť spotrebiteľov. Už niekoľko rokov sa však ukazuje, že pre spotrebiteľov je okrem ceny a kvality ďalším významným faktorom aj zodpovedné správanie podnikov, ktoré je deklarované prijatím konceptu spoločenskej zodpovednosti podniku (CSR). Ak sa chce podnik vďaka prijatiu konceptu CSR zviditeľniť a získať konkurenčnú výhodu, je potrebné, aby o svojich CSR aktivitách informoval aj svoje okolie vo forme CSR reportov. Cieľom tohto príspevku je, na základe analýzy existujúcich prístupov k hodnoteniu kvality CSR reportov, identifikovať kritériá slúžiace na zostavenie kvalitných CSR reportov. Informácie potrebné pre sekundárny výskum boli získané z celosvetového prehľadu o CSR reportovaní za rok 2013. Ďalšie zdroje pre uskutočnenie sekundárneho výskumu predstavujú existujúce prístupy k hodnoteniu kvality CSR reportov. Hlavným zistením je, že analyzované prístupy majú mnoho spoločných znakov, na základe čoho je možné ich prepojiť. Výsledkom je súbor kritérií, vďaka ktorým je možné vytvárať kvalitné CSR reporty, ktoré budú transparentné, dôveryhodné a relevantné. Odporúčaním pre podniky je pravidelne informovať okolie o svojich CSR aktivitách v podobe CSR reportov a pri ich tvorbe súbor kritérií identifikovaných v tomto príspevku.
JEL klasifikace: D83, L15, M14
Reference:
[1] Bockstette, V. – Stamp, M. (2012): Vytváření sdílené hodnoty: Průvodce novou firemní (r)evolucí. Sedlčany, Tiskárna MACÍK, 2012.
[2] CGA-Canada (2005): Measuring Up: A Study on Corporate Sustainability Reporting in Canada. Burnaby, CGA-Canada, 2005.
[3] Franc, P. – Nezhyba, J. – Heydenreich, C. (2006): Když se bere společenská odpovědnost vážně. Brno, Ekologický právní servis, 2006.
[4] GRI (2013): G4 Sustainability Reporting Guidelines. Amsterdam, Global Reporting Initiative, 2013.
[5] Hąbek, P. – Wolniak, R. (2015): Assessing the quality of corporate social responsibility reports: the case of reporting practices in selected European Union member states. Quality & Quantity, 2015, roč. 49, č. 1, s. 1-22.
[6] Jankal, R. (2003): Metódy zlepšovania kvality. In Multidimenzionálne aspekty kvality Q VI : zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Banská Bystrica, Univerzita Mateja Bela, s. 53-57, 2003.
[7] Jankal, R. – Jankalová, M. (2009): Cause-related marketing – ako pomôcť iným. Marketing inspirations, 2009, roč. 4, č. 1, s. 3-8.
[8] Jankalová, M. (2013): Spoločensky zodpovedné podnikanie. Manažment a sieťové podnikanie vo vedomostnej ekonomike. Žilina, EDIS, 2013.
[9] Kašparová, K. – Kunz, V. (2013): Moderní přístupy ke společenské odpovědnosti firem a CSR reportování. Praha, Grada Publishing, 2013.
[10] KPMG (2013): The KPMG Survey of Corporate Responsibility Reporting. Amsterdam, KPMG, 2013.
[11] Mĺkva, M. (2013): Performance of enterprise processes – one of the forms of measuring the enterprise performance. In Innovacionnyje technologii upravlenija sociaľno-ekonomičeskim razvitijem regionov Rossii : Materialy V. Vserossijskoj naučno-praktičeskoj konferencii s meždunarodnym učastijem. Ufa: ISEI UNC RAN, s.144-149, 2013.
[12] Mĺkva, M. (2014): Introducing the non-financial indicators into the enterprise evaluation. Journal of US-China Public Administration, 2014, roč. 11, č. 3, s. 287-292.
[13] Pavlík, M. a kol. (2010): Společenská odpovědnost organizace: CSR v praxi a jak s ním dál. Praha, Grada Publishing, 2010.
[14] Porvazník, J. a kol. (2008): Spoločenská zodpovednosť organizácií – Corporate Social Responsibility. Bratislava, Ekonóm, 2008.